MagyarMagyarEnglish
Zmenšiť textZväčšiť text

A település történelme

Prvé písomné pamiatky o obci pochádzajú z roku 1295 a môžeme ich nájsť v archíve Ostrihomského arcibiskupstva. V nich sa spomína aj rabovanie bratov Kazmerovcov v obci Kegyd. A pretože bola obec schopná zaplatiť pomerne dosť vysoké výkupné, môžeme usúdiť, že v 13. storočí tu bolo rozkvitajúce sa osídľovanie.
V Keti už v tomto čase stál kostol, ktorého patrónkou bola sv. Margita. V nasledujúcom storočí mala dedina vlastného kňaza, farnosť a k farnosti patrila aj škola. Toto všetko je zaznamenané v cirkevnej zápisnici. V 14. storočí obec i okolie boli majetkom Divékiovcov. Listina, ktorá pochádza z roku 1308 spomína, že bratia z rodu Divékiovcov, svoj majetok predali Mikulášovi Szölösimu.


Z historických dokumentov sa dozvedáme, že v roku 1420 je majiteľom obce ostrihomské biskupstvo. Aj daňový súpis z roku 1532 spomína dedinu v správe ostrihomského biskupstva. V 16. storočí, v období tureckých nájazdov si obec veľa vytrpela. V roku 1543 Turci obsadili Ostrihom a ich vojská postúpili aj na Keťské územie. Obec bola vyrabovaná a zničená. Prisťahovalci ju opäť vybudovali a nový nájazd roku 1599 spôsobil ďalšiu katastrofu.
Obyvatelia, ktorí unikli smrti, dedinu vybudovali na novom mieste pozdĺž potoka bližšie smerom k dedine Kuraľany. V rokoch 1617 - 1622 keťskí obyvatelia spolu s obyvateľmi okolitých dedín sa zúčastňovali bojov za oslobodenie spod tureckej okupácie. Postupne prichádza do dediny reformátorské hnutie. Nový náboženský smer prijíma väčšina keťských obyvateľov. V tomto ohľade je zaznamenaných nemálo údajov, ako napr. správa z roku 1656, kedy hlavný cirkevný dekan Štefan Zennyei dostal správu od farára Ondreja Egyediho o tom, že reformovaná cirkev má vlastného kalvínskeho kňaza.


Podľa ostrihomských cirkevných súpisov z roku 1700 bola väčšina rodín protestanská aj napriek veľkému prenasledovaniu. V roku 1701 to bolo až 52 rodín. V roku 1755 bolo už vyznávačov reformovanej cirkvi 455 obyvateľov obce. Koncom 18. storočia majú kalvínski veriaci svoj kostol a školu. Začiatkom 18. storočia za obdobia kuruckého povstania, dedina veľa vytrpela, a opäť musela znášať následky bojov. Koniec 18. storočia znamená postupné a pravidelné pribúdanie obyvateľstva a rovnomerný rozvoj dediny. Obyvatelia sa venujú poľnohospodárskym prácam, rozvíja sa obchod a remeslá. Keť patrí medzi tie obce, kde sa pestuje kvalitná pšenica. Bol založený žrebčín, jeden z ôsmych vo vtedajšej župe. Obec bola poznačená 1. a 2. svetovou vojnou. Avšak tvrdá práca, prekonávanie samých seba, dávalo ľuďom nádej do nových začiatkov.

Symboly obce

V 14. storočí obec patrila rodinám Diviackovcov (de Diuegh) a Szollosyovcov (de Zeles). Či oba rody vlastnili už v 14. storočí vlastné erby nie je jednoznačne dokázané, pretože ich poznáme až z mladších období. Pri erbe rodu Szollosy nieje istota, či ide práve o erb vetvy, ktorá v 14. storočí vlastnila obec Keť. Na príbuznosť oboch rodov vlastniacich obec Keť, teda rodu Diviackovcov a Szollosyovcov poukazuje prídomok, používaný v niektorých vetvách. Túto skutočnosť však zatiaľ nemožno považovať za dokázanú.

V 15. storočí sa obec dostala do vlastníctva ostrihomského arcibiskupstva. Arcibiskupstva tunajšie majetky prenajímala rôznym subjektom. Skutočnosť, že obec sa v 15. storočí dostala do majetkov ostrihomského arcibiskupstva je zrejmá aj z obecných pečatí. V nich, podobne, ako v pečatiach mnohých ďalších obcí patriacich do spomenutého majetkového komplexu je zobrazená postava biskupa, držiaceho v ľavici berlu a v pravici monštranciu s konsekrovanou hostiou. Rovnaký obsah nesie staršia i mladšia pečať obce. I kruhopis oboch pečatí je rovnaký znie KETI FALV PECSETI 1706 a KETI FALV PECSETI 1758.

V čase vzniku staršej pečate obec zaznamenala určitý vzostup po obdobiach vojny a ničenia., keď mala len asi 25 domácností. Na konci I8. storočia však už mala 98 domova 556 obyvateľov. Rozvoj obce možno dokumentovať aj vlastnou administratívou, ktorej súčasťou bolo aj spečaťovanie vydaných obecných písomností. Určitý problém predstavuje identifikácia biskupa v pečatiach obce Keť. Pre mnohé obecné pečate je totiž príznačné, že sa v nich zobrazujú postavy svätcov – patrónov farského kostola. V prípade obcí, patriacich ostrihomskému arcibiskupstvu sa však zobrazoval prednostne symbol arcibiskupstva sv. Vojtecha., a to i v prípade keď v obci jemu zasvätený kostol nikdy nestál. Z uvedeného dôvodu možno vysloviť predpoklad., že aj v pečatiach obce Keť je zobrazený sv. Vojtech, i keď jeho ikonografia je tu celkom jedinečná. V pravici drží nie tri šípy symbol svojho martýrstva, ale štylizovanú monštranciu s konsakrovanou hostiou. Dôvodom takéhoto nevšedného zobrazenia svätca bola zrejme snaha odlíšiť tento obecný symbol od symbolov iných obcí s rovnakým motívom.

Erb, spolu s pečaťou a vlajkou. predstavujú trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého zo spomenutých symbolov sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) pravidlá a zákonitosti, ktoré treba v každom prípade rešpektovať, ak máme vytvoriť skutočne heraldicky hodnotnú symboliku obce Keť. Treba si však uvedomiť, že svojimi symbolmi sa obec prezentuje aj mimo obce, aj mimo hranice republiky. V záujme zachovať čo najviac z historickej symboliky obce, bolo dôležité rešpektovať náplň obecného symbolu - biskupa s mitrou, berlou a štylizovanou monštranciou. Vzhľadom na značný počet obyvateľov, hlásiacich sa k reformovanej cirkvi kalvínskeho smeru bolo vhodné historický motív doplniť dvomi osemhrotými hviezdami. Tým sa erb obce Keť ešte viac odlíšil od iných erbov s postavami svätcov a navyše sa tento obecný erb zaradil do kategórie tzv. hovoriacich erbov.

Erb obce Keť

V červenom štíte medzi dvomi zlatými osemhrotými hviezdami stojaci strieborný biskup v striebornom, zlato zdobenom rúchu spáliom, na hlave so striebornou, zlato zdobenou mitrou, zlatou berlou v ľavici a v pravici so striebornou, zlato lemovanou monštranciou so zlatou hostiou v zlatej lunete.

Vlajka obce Keť

Pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (1/7), žltej(1/7), červenej(1/7), bielej(1/7), červenej(1/7), žltej(1/7) a červenej(1/7). Vlajka svojou kompozíciou korešponduje s farbou centrálnej postavy (biela), dvoch zlatých hviezd (dva žlté pruhy) a červeného štítu (červené pruhy). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Pečať obce Keť

Je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC Keť. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie: Zástava obce Keť má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu). Krátka zástava obce Keť je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce. Koruhva obce Keť predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Znaková zástava obce Keť má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu. Kombinovaná alebo tiež "veľká" koruhva obce Keť predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy. Štandarda starostky (starostu) obce Keť má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostky (starostu), jedným z odznakov tohto úradu. Podobá sa znakovej zástave je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, (starostky), obecného zastupiteľstva alebo obecného úradu.